Katatonia – Tonight’s Music

~Tonight’s Music

Who could call my name without regretting
Who could see beyond this my darkness
And for once save their own prayers
Who could mirror down just a little of their sun

How could this go so very wrong
That I must depend on darkness
Would anyone follow me further down
How could this go so very far
That I need someone to say
What is wrong
Not with the world but me

Who could call my name without regretting
Who could promise to never destroy me
Tonight my head is full of wishes
And everything I drink is full of her

~Dnešná hudba

Kto môže volať moje meno bez ľútosti?
Kto môže vidieť za túto moju temnotu
a aspoň raz si ušetrí svoje vlastné modlidby?
Kto môže zrkadliť čo i len trocha svojho slnka?

Ako to mohlo tak zle dopadnúť,
že musím závisieť na temnote?
Bude ma niekto nasledovať až dolu?
Ako to mohlo zájsť tak ďaleko,
že potrebujem niekoho, kto povie
čo je zlé.
Nie so svetom, ale so mnou.

Kto môže volať moje meno bez ľútosti?
Kto môže sľúbiť, že ma nezničí?
Dnes je moja hlava plná želaní
a všetko čo pijem, je plné Jej.

Anathema – The Beginning And The End

~The Beginning And The End

Inside this cold heart is a dream
that’s locked in a box that I keep
buried a hundred miles deep
deep in my soul in a place that’s surrounded by aeons of silence

And somewhere inside is the key
to everything I want to feel
but the dark summer dawns of my memory
are lost in a place that can never be

Can someone please show me the way?
Can someone please help me?
Because I cannot see
The silence is raging!
Silence is raging

Silence, silence
Fade into silence
Memory, memory

Inside is the key to memory

~Začiatok a koniec

Vnútri tohto chladného srdca je sen
ktorý je zamknutý v krabici ktorú strážim
zakopaný sto míľ hlboko
hlboko v mojej duši na mieste, ktoré je obklopené vekmi ticha

A niekde vnútri je kľúč
ku všetkému, čo chcem cítiť
ale tmavé letné svitania mojej pamäti
sú stratené na mieste, ktoré nikdy nemôže existovať

Môže mi prosím niekto ukázať cestu?
Môže mi prosím niekto pomôcť?
Pretože já nevidím
Ticho zúri!
Ticho zúri

Ticho, ticho
Zmizne do ticha
Pamäť, pamäť

Vnútri je kľúč k pamäti

KRIMH – A tale left untold

~A tale left untold

Dawn shatters the dread of night
sunlight diffuses and burns so bright
No it was not a dream at all
to remember devours my soul

Hard to tell when it began it was a long descend
but does it really matter now that all came to an early end?
Memories tend to deceive and paint a pretty lie
but long forgotten are the days when we just didn´t want to try
when silence suffocated and we could not make things right again.

I open my eyes when nothing is said and done here tonight
and hearts become cold
I swallow my pride we knew in the end it would not suffice
a tale left untold

Dawn shatters the dread of night
we still bear the scars of this fight
no more burdens, no more pain
no more hatred and fierce disdain

It´s time to let it go
time to heal and grow
because all I really know
is we deserve to be whole again

~Príbeh ostáva nedopovedaný

Úsvit rozbíja strach z noci.
Slnečné svetlo sa rozplýva a páli tak jasne.
Nie to nebol vôbec sen.
Spomenúť si zožiera moju dušu.

Ťažko povedať, kedy to začalo, bolo to dlhy pád.
Ale skutočne teraz záleží na tom, že všetko prišlo k náhlemu koncu?
Spomienky majú tendenciu miasť a maľovať krásnu lož.
Ale  dni, keď sme to práve nechceli skúsiť, sú dávno zabudnuté.
Keď ticho dusilo a my sme opäť nedokázali urobiť veci správne.

Otváram oči, keď  dnes večer nič nie je povedané a dokončené.
A srdce chladne.
Prehltol som svoju pýchu, o ktorej sme vedeli, že tá nakoniec nepostačí.
A príbeh ostáva nedopovedaný

Úsvit rozbíja strach z noci.
Stále nesieme jazvy tohto boja.
Už žiadne ďalšie bremená, už žiadna ďalšia bolesť.
Už žiadna nenávisť a zúrivé opovrhnutie.

Je čas nechať to ísť.
Čas na liečenie a rast.
Pretože všetko, čo naozaj viem,
je že si zaslúžime byť znova celiství.